Zahraničná politika

Kráľ Štefan chcel preťať maďarské východné korene a nasmerovať krajinu na cestu k západnému svetu. História ukázala, že to bol zložitý proces a aj počas nasledujúcich storočí malo Maďarsko ambivalentný vzťah tak s východom, ako aj so západom. Ako vravieval Endre Ady, jeden z najznámejších maďarských básnikov, Maďarsko je „kompou“ medzi týmito dvoma svetmi.

Nejednoznačnosť maďarského vzťahu so svojím okolím sa opäť naplno potvrdila vo februári, keď Budapešť navštívili dvaja najvplyvnejší svetoví politici. Ani jeden z nich neprišiel do Maďarska podpísať dôležitú zmluvu alebo vystúpiť so zásadným vyhlásením. Dôvodom ich návštevy bolo skôr vyslanie správy samotnému Maďarsku, ako aj okolitému svetu.

Najprv 2. februára pricestovala do Budapešti aktuálne najsilnejšia líderka Európskej únie, nemecká kancelárka Angela Merkel. Novinári a ďalší pozorovatelia s nedočkavosťou čakali na jej vyjadrenie ku kontroverzným politikám maďarskej vlády voči demokratickým inštitúciám v krajine a vzťahu s Ruskom.

A Merkel ich nesklamala. Jasne dala najavo, že postoje maďarského premiéra Viktora Orbána sa nezhodujú s jej názorom. Počas ich spoločnej tlačovej konferencie Merkel zdôraznila, že Maďarsko nie je v jedinečnej pozícii čo sa týka jeho vzťahov s Ruskom. Ako uviedla, nielen Maďarsko je závislé od ruského plynu, a naznačila, že nevidí dôvod, prečo by malo viesť špeciálnu politiku voči Rusku.

Merkel sa však zdržala otvorenej kritike voči úrovni demokracie v Maďarsku, ale zdôraznila úlohu občianskej spoločnosti, médií a opozičných strán pre demokratické fungovanie krajiny. Viacerí komentátori jej vyjadrenie interpretovali ako jasnú narážku na tlak zo strany maďarských autorít voči mimovládnym organizáciám a médiám.

Navyše medzi Orbánom a Merkel došlo aj k otvorenému verbálnemu konfliktu o síce abstraktnej, ale o to dôležitejšej symbolickej otázke. Jeden z nemeckých reportérov sa opýtal premiéra Orbána, či je jeho ambícia vybudovať v krajine „neliberálnu demokraciu“ kompatibilná s hodnotami Európskej ľudovej strany a Európskych demokratov, ktorej členom je nielen Orbánov Fidesz, ale aj CDU na čele s Angelou Merkel.

Merkel na otázku odpovedala, že počas jej rozhovorov s premiérom Orbánom sa dotkli aj otázky demokracie a mala pocit, že túto tému budú musieť rozviesť, pretože podľa nej je každá demokracia vo svojich základoch liberálna a prídavnému menu „neliberálna“ v kontexte demokracie absolútne nerozumie.

Orbán, naopak, odpovedal, že v prípade demokracie by žiadna ideológia nemala byť privilegovaná. Týmto vyjadrením sa zároveň ukončila aj tlačová konferencia a Merkel sa na Orbána pozrela s výrazom v tvári, ktorý naznačoval, že aj tak stále nerozumie, ako to premiér Orbán myslí.

O necelé dva týždne nato pricestoval do Budapešti ruský prezident Vladimír Putin. V porovnaní s predchádzajúcou tlačovou konferenciou tá ich nepriniesla žiadne pamätihodné výroky, ale i kontext jeho návštevy stačil na to, aby zaplnil predné stránky svetových novín.

Od vypuknutia konfliktu na východnej Ukrajine a pripojenia Krymu k Ruskej federácii sa drvivá väčšina členských štátov EÚ Rusku vyhýbala a uvalili na Moskvu spoločné sankcie. Naposledy navštívil Putin európsku metropolu v júni 2014 predtým, ako bolo zostrelené lietadlo malajzijských aerolínií a podozrenie padlo aj na Ruskom podporovaných separatistov vo východnej Európe.

Návštevou Budapešti tak mohol demonštrovať, že ešte stále má v EÚ spojencov. A maďarský premiér je zrejme jedným z tých najbližších.

Aj napriek faktu, že Maďarsko podporilo sankcie voči Rusku, Orbán dal jasne najavo, že s nimi nie je spokojný. Minulý rok zároveň vyhlásil, že „EÚ sa sama postrelila do nohy“ tým, že obmedzila obchodovanie s Ruskom, čo spôsobilo medzi ostatnými lídrami EÚ pobúrenie a nesúhlas. Na svoj výrok prednedávnom upozornil sám premiér Orbán, keď vyhlásil, že podobnej kritike sa už na verejnosti vyhne, pretože to sľúbil svojim kolegom v EÚ.

Orbán však na verejnosti neustále pripomína ekonomickú nevyhnutnosť udržiavania dobrých vzťahov s Ruskom. Maďarsko v súčasnosti dostáva viac ako polovicu svojich zásob zemného plynu z Ruska, a to je zároveň dobrým trhom pre maďarské spoločnosti.

Viacerých predstaviteľov EÚ však Orbánove argumenty nepresvedčili. Poľsko, ktoré v minulosti vystupovalo ako silný spojenec Maďarska, je voči Budapešti obzvlášť skeptické. Aj keď po Putinovej návšteve premiér Orbán takmer okamžite letel do Varšavy, kde v poľskom parlamente osobne vysvetľoval svoju politiku voči Rusku, v krajine ho prijali vlažne. Poľský veľvyslanec v Budapešti Roman Kowalski, ktorý sa zúčastnil na stretnutí vo Varšave, v rozhovore pre portál Vs.hu uviedol, že napriek faktu, že vzťahy medzi ich krajinami boli v minulosti veľmi dobré, dnes sa situácia zmenila.

Iba čas však ukáže, aké sú Orbánove skutočné zámery. Koncom februára vo svojom každoročnom príhovore, v ktorom hodnotí stav krajiny, opäť vyhlásil, že západ je zrejme v nezvratnom sociálnom a ekonomickom úpadku, a preto by si podľa neho Maďarsko malo vybrať iné smerovanie. Ale zároveň znova zopakoval maďarské záväzky voči EÚ a NATO.

Nateraz sa zdá, že Orbán si chce udržať svojich západných spojencov akým je Nemecko (a predovšetkým nemecké firmy, ktoré sú v Maďarsku), a zároveň budovať silnejšie vzťahy s Ruskom na východe. Balansovať medzi nimi bude zložité, a zrejme sa tým o niečo oddiali aj vízia, ktorú mal pre svoju krajinu kráľ Štefan pred tisíc rokmi.