Zahraničná politika

Začiatkom roka, keď sa Rakúšania po vianočných sviatkoch vracajú domov, začína pre hotelierov už tradične veľký stres. Pripravujú sa na nápor pravoslávnych, ktorí trávia v Rakúsku svoje Vianoce. Aj tento rok pristali stovky mimoriadnych lietadiel z Ruska a Ukrajiny na letiskách vo Viedni, Salzburgu a Innsbrucku. Rakúske Alpy sú s odstupom času čoraz obľúbenejšou destináciou Rusov na zimnú turistiku. Rusi najnovšie signalizujú (pre Rakúšanov sú to všetci obyvatelia z bývalého ZSSR) záujem aj o lacnejšie ubytovanie.

Počet ruských hostí, ktorí vlani pobudli pod Alpami, sa odhaduje na pol milióna. Tohto roku sa očakáva ďalší rekord. Len spolkovú krajinu Salzburg vlani navštívilo 200-tisíc ruských turistov. Na svahoch ich očakávajú lyžiarski tréneri hovoriaci po rusky, v reštauráciách jedálne lístky písané v azbuke. V časoch panujúcej hospodárskej krízy hostia z „ďalekého východu“ zapĺňajú postele, v ktorých predtým tradične spávali „Západoeurópania“.

O rubľových turistoch sa traduje, že radi siahajú hlboko do vrecka. V drahých butikoch a zlatníctvach vo Viedni sa už stalo samozrejmosťou, že jedna z predavačiek má ruštinu ako materinský jazyk. Luxusné tovary sú vraj v Moskve oveľa drahšie ako v rakúskej metropole alebo v Paríži. Štatistiky ukazujú, že v Rakúsku vydá ruský zákazník za jediný nákup v priemere 513 eur, čo je oveľa viac, ako minie hosť z Nemecka alebo USA.

Na rozdiel od turistov, ktorí sú vítaným zdrojom príjmov, ruských podnikateľov  prijíma rakúska verejnosť s rezervou. Väčšina je presvedčená, že sa ruské peniaze v Rakúsku len perú a len máloktorá investícia má trvalý charakter.

Podozrenie, že za veľké sumy sa môže všeličo vybaviť, sa nedávno potvrdilo. V Korutánsku bol odsúdený krajinský politik Uwe Scheuch za to, že za päťmiliónovú investíciu sľúbil jednému ruskému podnikateľovi rakúsky pas. Peniaze sa mali dostať do straníckej pokladne pravičiarskej Strany slobodných.

Okrem korupcie majú Rakúšania strach aj z výpredaja ich krajiny. Odkedy sa Rusi začali zaujímať o nehnuteľnosti, stúpli ceny pozemkov a bytov do závratných výšok a domácim dochádza dych. Vo viedenskej vilovej štvrti sa cena pohybuje oficiálne od 800 do 1500 eur za meter štvorcový. Načierno sa vraj platí ešte viac.

V mnohých ľudových piesňach ospevované malebné vinice na okraji Viedne už nepatria majiteľom viech. Poskupoval ich boháč z Ukrajiny. Jeden z ruských vicepremiérov dovolenkuje v Hornom Rakúsku pri jazere Attersee, kde vlastní zámoček. Špičkový podnikateľ z Uralu Rašid Zardarov zase obhospodaruje 214-hektárový poľovnícky revír v Dolnom Rakúsku.

Alumíniový cár Oleg Deripaska, ktorý okrem iného vlastní aj podiel v najväčšej stavebnej firme Rakúska, chcel bývať vo vlastnom dome v Lech am Arlberg. Obec mu ale kúpu pozemku nepovolila. Mohol si kúpiť len starý penzión pod podmienkou, že ho bude prevádzkovať. Deripaska starú budovu strhol a vystaval luxusný hotelík s podzemným bazénom. Oficiálne je hotel skoro vždy obsadený, aj keď v ňom nikto nenocuje, a tak je k dispozícii výlučne majiteľovi a jeho hosťom.

Väčšina oligarchov z bývalého Sovietskeho zväzu, ktorí sa angažujú v Rakúsku, zostáva v anonymite. Mnohí sa ukrývajú za spleť firiem alebo nastrčených osôb. Povráva sa, že aj dôverníci bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka si vybudovali luxusné hniezda vo Viedni. Kazašský prezident Nursultan Nazarbajev vraj tiež už pred rokmi investoval veľké sumy do rakúskych nehnuteľností.

Veľký rozruch spôsobila nedávno správa o záujme ruského politika Franza Klinčeviča kúpiť rodný dom Adolfa Hitlera v hornorakúskom Braunau am Inn. Poslanec za vládnu stranu Zjednotené Rusko navrhol zorganizovať zbierku, za dva milióny eur kúpiť dom fašistického diktátora a potom ho zrovnať so zemou. Jeho ponuku neprijali a dom zostáva naďalej majetkom mesta Braunau.

Oficiálne sú ruskí investori rovnoprávni s investormi z iných krajín. Hlboko v podvedomí však asi majú Rakúšania strach z mafie, za ktorú sú oligarchovia označovaní. Takéto obavy potvrdila aj kauza Bank Burgenland. Pri predaji tejto banky regionálni politici odmietli najvyššiu ponuku od bratov Andreja a Sergeja Klujevových z Kyjeva a „priklepli“ ju domácej finančnej skupine.