Zahraničná politika

Pôvodne mohlo prejsť cez hraničný priechod denne 20 migrantov. S blížiacim sa koncom roka a s tým spojenou stupňujúcou sa zimou začali medzinárodné mimovládne organizácie urgovať zvýšenie tohto čísla. Paradoxne sa po týchto snahách znížil počet migrantov pustených ďalej na 15. Dva roky nato Červený kríž organizuje zbierku pre migrantov uviaznutých na bosniansko-chorvátskej hranici a tisíce ľudí stále ostávajú v preplnených táboroch na gréckych ostrovoch. Prečo sú ľudia na ostrovoch nútení vyčkávať dlhé mesiace a čo by ich bezútešnú situáciu mohlo zlepšiť?

Dotyk s Európou

Philippe Leclerc, zástupca Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR), v rozhovore pre Guardian hovorí o gréckom ostrove Samos, kde je kapacita šesťnásobne prekročená. Ľudia na úteku nemajú prístup k dostatočnej strave, zdravotne vyhovujúcej pitnej vode, prístreškom, ktoré chránia pred zimou, toaletám, sprchám, elektrine. Kvôli všadeprítomnému odpadu trápia dočasných obyvateľov potkany a hady^[1], preplnený priestor nie je bezpečný pre ženy a dievčatá. Pritom viac než polovicu ľudí na úteku, ktorí sa tento rok dostali do Grécka, tvoria ženy a deti^[2] a UNICEF apeluje na zlepšenie podmienok v táboroch najmä z dôvodu, že počet detí, ktoré prišli na ostrovy od začiatku roku do augusta 2018, vzrástol oproti tomu istému časovému rozhraniu v minulom roku až o 32 %^[3].

Ak chceme analyzovať dôvody preplnenia ostrovov a zlých podmienok v táboroch, musíme myslieť na tri dôležité body:

Po prvé, Grécko dlhodobo predstavuje pre utečencov a migrantov jednu z najdôležitejších vstupných brán do Európy. Zároveň je pre mnohých utečencov tranzitnou krajinou, v ktorej nechcú zotrvať.

Po druhé, Grécko je dôležitým subjektom v plnení dohody Európskej únie s Tureckom, ktorá chápe Turecko ako bezpečnú krajinu. Na základe dohody má dochádzať k nútenému návratu do Turecka pre migrantov, ktorí sa do Európy (a teda často do Grécka) dostali ilegálne práve cez Turecko.

Po tretie, Grécko len toto leto ukončilo záchranný program Európskeho stabilizačného mechanizmu, známejšieho ako euroval^[4], ktorý má pomôcť zadlženým krajinám eurozóny. Finančná kríza postihla túto krajina pred viac ako 10 rokmi.

Aj kvôli týmto bodom dostáva Grécko od Únie značnú časť finančných zdrojov, vďaka ktorým sa má s migráciou lepšie vyrovnať tak, aby netrpela krajina, ani utečenci a migranti. A to sa Grécku zatiaľ nedarí.

Keď dohody nefungujú

Počas decembrového samitu v Bruseli sa Únia v téme migrácie opäť zhodla na potrebe chrániť vonkajšie hranice a spolupracovať s tranzitnými krajinami. Nástrojom takýchto politík je aj dohoda medzi Úniou a Tureckom, ktorá –  ako by sa mohlo zdať – zdarne napĺňa jeden zo svojich cieľov, teda znížiť prílev migrantov do Únie.

Počet ľudí na úteku, ktorí dosahujú grécke hranice, po vstupe dohody do platnosti začiatkom roku 2016 naozaj rapídne klesol. Kým v roku 2015 dosiahlo grécke hranice viac ako 800 000 ľudí, z ktorých väčšina migrovala ďalej, najmä do Nemecka a Švédska, v roku 2016 to bolo necelých 200 000 a v roku 2017 to nebolo ani 50 000^[5]. No vracanie migrantov do Turecka nefunguje tak, ako by malo.

Problém s čerpaním financií, byrokraciou i humánnosťou

Únia od roku 2015 vyčlenila na pomoc utečencom viac ako 1,6 miliardy eur. Brusel posledné mesiace obracia zrak na grécke ministerstvo obrany vedené Panosom Kammenosom z nacionalistickej pravicovej strany Nezávislí Gréci, ktoré má na starosť práve riadenie a správu táborov. Podľa úradníkov však nerieši potreby migrantov dostatočne. Navyše, Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) potvrdil začatie vyšetrovania možných nezrovnalostí pri financovaní pomoci utečencov zo zdrojov Únie. Vyšetrovanie sa týka viac ako 500 miliónov eur, ktoré boli pôvodne určené na potravinovú pomoc v táboroch. OLAF však zatiaľ odmietol poskytnúť viac informácií, ministerstvo obrany správu o možnom zneužití prostriedkov odmietlo^[6].

Tým však problémy krajiny nekončia. Navracanie migrantov do Turecka totiž nefunguje tak, ako by malo. Celý proces je veľmi zdĺhavý. Po dosiahnutí pevniny majú noví migranti požiadať o azyl či inú formu medzinárodnej ochrany. Žiadosti následne preverujú grécki úradníci, čo sa pre nedostatok ľudí a zdĺhavú azylovú procedúru naťahuje aj na niekoľko mesiacov. A ani následné vydanie rozhodnutia o navrátení do Turecka neznamená, že k nemu reálne dôjde. Celú túto dobu musia migranti prečkať v nehostinných podmienkach táborov. Len na ilustráciu: medzi rokmi 2016 a 2018 presunuli z Grécka do Turecka na základe dohody medzi Úniou a Tureckom len 1564 neúspešných žiadateľov o azyl zo Sýrie. [7]

Proti dohode Únie s Tureckom bol napríklad úrad UNHCR a Kumi Naidoo, nový generálny tajomník najväčšej ľudsko-právnej organizácie Amnesty International, sa vyjadril, že dohoda medzi Úniou a Tureckom je hlavným hnacím motorom nehumánnych podmienok v táboroch. Posledná správa Amnesty International uvádza, že kapacita piatich ostrov, kde sa migranti najčastejšie vyskytujú (Lesbos, Chios, Samos, Leros a Kos) je približne 6500 ľudí. Momentálne je tam viac ako 16 500 ľudí^[8].

Začarovaný kruh?

V roku 2015 sa z dôvodu sporov vo vládnucej strane Syrize, ktoré sa týkali ďalších podmienok finančnej pomoci krajine, konali v Grécku predčasné voľby. Ľavicová Syriza ich opäť vyhrala a Alexis Tsipras sa znovu stal premiérom.

Úradníci z Bruselu volajú po potrebe zvýšenia personálnych kapacít v inštitúciách, ktoré majú na starosť vybavovanie žiadostí o azyl. Lenže jedným z mnohých opatrení novej vlády boli hlbšie škrty vo verejnom sektore, ktoré sú jedným z dôvodov nedostatočného počtu takýchto úradníkov. Mimovládne organizácie žiadajú presun migrantov z ostrovov na grécku pevninu, proti čomu zas broja grécki politici. Netreba zabúdať, že v parlamente majú zastúpenie aj poslanci krajne pravicovej strany Zlatý úsvit či pravicovej populistickej strany Nezávislí Gréci.

A napokon fakt, že počet migrantov putujúcich do Grécka po dohode prudko klesol, zároveň znamená, že mnohí migranti nezmenili svoj úmysel dosiahnuť Európu, len zmenili trasu úteku z domoviny. Počet migrantov na brehoch Talianska opäť stúpa, situácia na pohraničných územiach Chorvátska a Bosny a Hercegoviny sa znovu vyhrocuje. Riešenie Európskej únie v podobe uzavretia dohody s Tureckom sa tak zdá ako nedostatočné a spôsobuje utrpenie tisícom ľudí uviaznutých na gréckych ostrovoch. 

---

^[1] www.theguardian.com/world/2018/nov/27/immigrants-greece-winter-crisis-public-sector-cuts-un-envoy

^[2] www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2018/10/Women-Greece-Final-Web.pdf

^[3] www.unicef.org/press-releases/refugee-and-migrant-children-arriving-greek-islands-one-third-2018-unicef

^[4] https://euractiv.sk/section/buducnost-eu/news/grecko-konci-zachranny-program-problemy-zostavaju/

^[5] www.bbc.com/news/world-europe-44660699

^[6] www.politico.eu/article/eu-watchdog-probes-possible-misuse-of-refugee-funds-in-greece/

[7] www.dw.com/en/the-eu-turkey-refugee-agreement-a-review/a-43028295

^[8] www.amnesty.sk/wp-content/uploads/2018/10/Women-Greece-Final-Web.pdf