Maďarsko chystá voľby alebo ticho pred búrkou

Opozícia je pohltená do vzájomných bojov, kým vláda za pomoci svojich spriatelených médií konštantne verejnosti pripomína svoje výsledky a úspechy. Vytvorenie novej ústavy, vyplatenie pôžičky Medzinárodnému menovému fondu z roku 2008 súbežne so znížením rozpočtového deficitu podľa pravidiel EÚ, zavedenie novej schémy verejných prác alebo zníženie dane z príjmov na 16 % sú výsledky, ktorými sa Orbán pýši. Ale je to „vojna proti spotrebným cenám”, vládna politika, ktorá znižuje ceny spotrebného tovaru, čo svieti z bilbordu v každom kúte krajiny. Je možné, že vládnucemu Fideszu to bude stačiť na opätovné získanie väčšiny kresiel v parlamente.

A Fideszu tak trochu vlastne pomáha aj samotná opozícia. Odznievajúca jeseň mala byť časom, keď mala maďarská opozícia naplno naštartovať svoje motory, nabrať rýchlosť a presvedčiť rozčarovaných voličov, že alternatíva voči Fideszu, ktorý vo voľbách v roku 2012 získal 52 % ich hlasov, a tým pádom aj dvojtretinovú väčšinu, skutočne existuje.

Podľa posledného prieskumu verejnej mienky z novembra, ktorý uskutočnila agentúra Median, 42 % maďarských voličov by chcelo Fidesz vidieť pri moci aj po voľbách a 48 percent dúfa v zmenu vlády. Ale zároveň 29 % uviedlo, že si nevedia vybrať svoju stranu v kontraste so 48 %, ktorí sú si istí svojou voľbou v apríli. Fidesz má v tábore rozhodnutých 48 % voličov, socialisti z MSZP 21 percent a ultrapravicový Jobbik sa môže spoľahnúť na 16 %. Spoločne 2014, nová stredoľavá formácia bývalého premiéra Gordona Bajnaiho, kontinuálne stráca popularitu a dnes sa pohybuje niekde okolo piatich percent, čo je zároveň aj spodná hranica na vstup do parlamentu. Demokratická koalícia (DK), odštiepená frakcia socialistov, ktorú vedie kontroverzný, a zároveň ďalší bývalý premiér Ferenc Gyurcsány, postupne, naopak, získava hlasy.

Dvadsiateho tretieho októbra, v deň, keď si Maďari pripomínajú povstanie proti komunizmu v roku 1956, sa na jednom pódiu zišli všetci lídri opozície, aby tým dali najavo svoju jednotu. A všetko, čo sa pokaziť mohlo, sa skutočne aj pokazilo. Jednotnosť opozícii nehrozí.

Socialisti a Spoločne 2014 pred nejakým časom podpísali dohodu o spolupráci. Rozdelili si volebné okrsky, pretože nový volebný zákon svojou logikou núti opozíciu postaviť v každom volebnom obvode iba jedného kandidáta, aby mal vôbec akú-takú šancu poraziť veľký Fidesz. MSZP je ešte stále najväčšou opozičnou stranou a udržiava si aj svoju voličskú základňu, ale ešte nad ňou visí tieň minulosti a voliči na korupciu a kompletné zlyhanie riadenia počas jej ôsmych rokoch vo vláde pred 2010 nezabudli. Spoločne 2014, naopak, nemá takmer žiadne organizačné skúsenosti, ale javí sa ako strana, ktorá by mohla prilákať voličov síce neochotných voliť socialistov, ale túžiacich po zmene vlády. Bajnai sa len pred rokom objavil v akejsi pozícii „mesiáša”, ktorý by mohol zjednotiť a nabudiť opozičných voličov, no to sa akosi nestalo a Spoločne 2014 sa v prieskumoch postupne prepadá.

Ostatné malé strany vycítili šancu opäť prerokovať možnosť dohody so socialistami a Spoločne 2014, a tým získať pre seba voličské hlavy. Viacerých o tom presvedčilo podujatie z 23. októbra, na ktorom mala opozícia spoločne „zahviezdiť“. Gyurcsány z Demokratickej koalície vyzval aj ostatné strany, aby sa pridali k dohode, čím by opozícia mala ešte širšiu politickú reprezentáciu. Ale to, o čo sa Gyurcsány skutočne snaží, je, aby sa do dohody dostala jeho DK, zabezpečil by si pár miest pre svojich ľudí, a tiež navrhol, že opozícia by mala mať jedného spoločného kandidáta na premiérske kreslo. Nespomenul žiadne mená, ale ani nevylúčil. Vrátane seba. Keď dorozprával, jeho podporovatelia búrlivo tlieskali, kým Attilu Mesterházyho, lídra socialistov, vypískali. Opozícia akosi stále nevie „vstrebať” Gyurcsánya, ktorý je rozhodujúcou postavou naľavo a nenávidenou napravo. A od tej doby sa momentum opozície zaseklo a jej predstavitelia sa nevedia zhodnúť na čistom odkaze, ktorý by mohli sprostredkovať svojim voličom.

Tém, o ktorých by mohla opozícia hovoriť a získavať tak na svoju stranu voličov, je pritom hneď niekoľko. Len prednedávnom bývalý daňový úradník András Horváth vyhlásil, že najvyšší daňový úrad v Maďarsku neskúma obrovské úniky daní, ktoré viedli k stratám v štátnom rozpočte vo výške približne jedného bilióna forintov. K svojmu tvrdeniu síce poskytol relatívne malé množstvo dôkazov, no na svoje zistenia upozornil aj štátnych úradníkov, ktorí vo veci nič nepodnikli a daňový úrad mal kontrolu a vyšetrovanie hotové do týždňa. Ďalšou témou je zmena pravidiel, ktorými sa reguluje výučba a používanie cudzích jazykov na školách. Podľa kritikov vytvárajú zbytočne veľa regulačných, administratívnych a finančných nárokov na jazykové školy a súkromných učiteľov, a v konečnom dôsledku ohrozujú vyučovanie cudzích jazykov ako takých. Zároveň sa vláda pripravuje aj na zoštátnenie vydávania školských učebníc a chce zredukovať možnosť výberu učebníc na dve. Vláda tvrdí, že tým zaručí, aby mali všetci študenti rovnako vysokú úroveň vzdelania.

Volebné témy a voľby ako také budú musieť v prípade, ak sa rozhodnú ísť voliť, sledovať o niečo pozornejšie Maďari žijúci v zahraničí. Maďari, ktorí tvoria etnické menšiny v susedských štátoch, totiž dostanú po prvýkrát možnosť zúčastniť sa volieb a zaslať svoj hlas poštou. Z nejakého zvláštneho dôvodu však vláda rozhodla, že ostatní Maďari žijúci v zahraničí budú musieť ísť voliť osobne na ambasády (v prípade Nemecka alebo Veľkej Británie tak budú musieť byť pripravení precestovať stovky  kilometrov, len aby odvolili). Kritici tohto opatrenia tvrdia, že skutočným cieľom opatrenia je odradiť od volieb tých občanov, ktorí sa rozhodli vycestovať do západnej Európy alebo ďalej a v posledných rokoch sú veľmi kritickým hlasom proti vláde v Budapešti.

Maďarské združenie občianskych slobôd (TASZ) sa s týmto nariadením obrátilo na ústavný súd, pretože ako tvrdia, diskriminuje Maďarov, ktorí síce vycestovali za prácou alebo vzdelaním, ale trvalé bydlisko majú stále v Maďarsku (podľa TASZ môže ísť až o 7,4 % populácie), voči tým, ktorí nemajú trvalé bydlisko v krajine. Ústavný súd sa pravdepodobne sťažnosťou do volieb zaoberať nebude.

Na volebnom fronte je zatiaľ ticho, ale búrka sa zrejme dostaví, keď opadne novoročný lesk a ohňostroj.

Leave a Reply