Zahraničná politika

Chorvátsko za posledných dvadsať rokov prešlo dlhou cestou od krajiny otrasenej vojnou po významného poskytovateľa bezpečnosti v regióne západného Balkánu, ale aj vo svete v štruktúrach NATO. Na začiatku integrácie do severoatlantických štruktúr bolo nevyhnutné, aby Chorvátsko implementovalo viacero reforiem bezpečnostného a obranného sektora. Dôraz sa kládol predovšetkým na inštitucionálnu a demokratickú podporu týchto reforiem. Zmeny prebehli na politickej aj vojenskej úrovni bezpečnostného sektora a zamerali sa aj na podporu zníženia korupcie a boj proti organizovanému zločinu. Chorvátsko zároveň zreformovalo aj justíciu, fungovanie verejnej správy, presadzovalo dobré susedské vzťahy a zaručilo dostatočnú úroveň verejnej podpory pre členstvo v NATO. V rámci Akčného plánu členstva (Membership Action Plan – MAP) splnilo Chorvátsko všetky požadované kritériá.

Chorvátsko už v období pred vstupom (obdobie MAP) s Alianciou úzko spolupracovalo a zapájalo sa do viacerých aktivít NATO. Najlepším príkladom spolupráce bola chorvátska podpora operácie NATO v Afganistane od roku 2003. Chorvátske jednotky sa zúčastňovali na operácii ISAF od jej samého začiatku. V roku 2005 sa pridal k ISAF aj chorvátsky lekársky tím so špecialistami zo všetkých troch vtedajších MAP krajín (Chorvátsko, Albánsko a Macedónsko). Po tom, ako sa krajina stala členom NATO, schválil chorvátsky parlament v decembri 2010 účasť 350 vojakov pre ISAF misiu na roky 2011 a 2012. Hlavnou úlohou týchto jednotiek, takzvaného „chorvátskeho kontingentu“ (HRVCON), je zabezpečenie ochrany a prepravy ľudí a nákladu. Posledný, siedmy kontingent, bol nasadený v marci 2011 a zahŕňal tri vrtuľníkové posádky a leteckonavigačný technický tím, ktorý má okrem iného podporovať aj vedenie a budovanie štátnej správy.

Druhá misia, ku ktorej Chorvátsko prispelo, bola operácia v Kosove KFOR. Chorvátsky parlament potvrdil účasť svojich ozbrojených síl na tejto mierovej operácii v roku 2008. Do misie sa zapojil dvadsať členný kontingent a dva dopravné vrtuľníky (Mi-171Sh). Chorvátske vojenské letectvo a protivzdušná obrana dostali v tejto misii prvýkrát príležitosť dokázať svoju pripravenosť a kvalifikáciu. Po vstupe do NATO parlament okrem potvrdenia účasti v misiách v Afganistane a Kosove schválil v roku 2011 aj účasť dvoch dôstojníkov chorvátskych vojenských síl na operácii Zjednotený ochranca v Líbyi (Unified Protector) na roky 2011 a 2012. Obaja boli nasadení v Centre kombinovaných vzdušných operácií v Poggio Renatico v Taliansku.

Štyri roky po tom, ako Chorvátsko vstúpilo do NATO, sa stane aj členským štátom Európskej Únie. Členstvo v oboch organizáciách je príležitosťou pre krajinu aj naďalej rozvíjať svoje skúsenosti z pôsobenia nielen v severoatlantických, ale i  európskych bezpečnostných štruktúrach. S prihliadnutím na ešte stále relatívne krehkú politickú, hospodársku a sociálnu situáciu v regióne je členstvo Chorvátska v NATO kľúčové a prispieva k zachovávaniu a poskytovaniu bezpečnosti na západnom Balkáne.

Ekonomické príležitosti v NATO 

Po  vstupe  Chorvátska do NATO v roku 2009 krajina profitovala z členstva nielen na úrovni politickej, bezpečnostnej a obrannej, ale aj z hospodárskeho hľadiska. Ako plnohodnotný člen sa mohli chorvátske firmy zúčastniť na rôznych tendroch Aliancie, čím sa otvorili nové obchodné príležitosti. Chorvátska vláda preto vytvorila aj komisiu pre koordináciu a podporu získavania exportných príležitostí a infraštruktúrnych projektov.. Zodpovednosť a koordináciu malo na starosti ministerstvo hospodárstva, práce a podnikania, ktoré úzko spolupracovalo aj  s Chorvátskou obchodnou komorou a ďalšími inštitúciami. Obchodná komora pravidelne informuje podnikateľskú komunitu o obchodných príležitostiach v členských štátoch a poskytuje záujemcom všetky potrebné informácie a kontakty. Národný bezpečnostný úrad je naopak zodpovedný za bezpečnostné previerky zamestnancov a firiem a prideľuje im certifikáty umožňujúce účasť na tendroch NATO.

Obstarávanie v rámci Aliancie je decentralizované a vykonáva sa   cez hlavné veliteľstvo, strategické veliteľstvá a ďalšie orgány, ktoré pokrývajú rôzne oblasti. Spomedzi všetkých agentúr NATO sa výzvy na verejné obstarávanie najčastejšie vyhlasujú prostredníctvom Agentúry NATO pre podporu (NATO Support Agency – NSPA), Programu bezpečnostných investícií (NATO Security Investment programme – NSIP), Komunikačnej a informačnej agentúry (NATO communications and information agency – NCIA), Spojenecké veliteľstvo NATO pre operácie (Allied command operations – ACO) a Spojenecké veliteľstvo pre transformáciu (Allied command transformation – ACT).

Chorvátska firma INsig2 bola prvá, ktorá s NATO podpísala v roku 2010 kontrakt. INsig2 získala zákazku na prácu spojenú s konfiguráciou IT vybavenia Aliancie. Kontrakt bol podľa Croatian Weekly Business vo výške približne milión chorvátskych kún (cca 130 000 eur). Chorvátsky zbrojársky priemysel, a najmä firma HS Produkt, známa svojou ručnou strelnou zbraňou HS2000 (ktorá je populárna najmä na trhu v Spojených štátoch), po vstupe krajiny výrazne rozšírila svoju produkciu aj pôsobnosť na zahraničných trhoch.

V roku 2005 sa navyše Chorvátsko začalo zapájať aj do rekonštrukcie Afganistanu. Misia ISAF buduje afganskú infraštruktúru a ekonomiku prostredníctvom civilno-vojenských provinčných rekonštrukčných tímov (Provincial Reconstruction Teams – PRT). Chorvátsky diplomatický a vojenský personál sa pridal k PRT pod nemeckým vedením v severnej provincii v meste Feyzabad. Od roku 2005 sa zároveň podieľa aj na trénovaní nových afganských policajných zložiek. Chorvátske jednotky by okrem odovzdávania know-how a školení v teréne mali v budúcnosti vzdelávať niektorých afganských policajných dôstojníkov aj na Policajnej akadémii v Záhrebe.

Chorvátska angažovanosť v NATO

Nová Strategická koncepcia NATO z roku 2010 definuje tri základné kľúčové úlohy Aliancie: kooperatívna bezpečnosť, kolektívna obrana a krízový manažment. Podstatou kooperatívnej bezpečnosti je posilňovanie euroatlantickej bezpečnosti prostredníctvom širokej siete partnerských vzťahov s krajinami a organizáciami po celom svete. Hoci je NATO najsilnejšou bezpečnostnou organizáciou, je prirodzené, že jedna krajina (Spojené štáty) alebo organizácia nemôže riešiť všetky komplexné a častokrát nepredvídateľné výzvy. Je preto nevyhnutné podporovať koordinovanú multilaterálnu spoluprácu, medziregionálne či medzikontinentálne bezpečnostné prepojenia a partnerstvá. Chorvátsko od roku 2010 v rámci NATO spolupracuje s krajinami v partnerských programoch, predovšetkým prostredníctvom programu Partnerstvo pre mier (Partnership for Peace – PfP) a Euroatlantickej partnerskej rady (Euro-Atlantic Partnership Council – EAPC).

Aliancia prednedávnom spustila aj nový program pod názvom „NATO – Program Veda pre mier a bezpečnosť“ (NATO Science for Peace and Security Program). Cieľom programu je podporiť spoluprácu vedeckých tímov z členských krajín NATO s tímami z krajín Partnerstva pre mier a Stredomorského dialógu. Každý vedecký projekt, ktorý chce získať finančnú podporu, musí byť spoločným návrhom (aspoň jednej) členskej krajiny a jednej krajiny Partnerstva/Stredomorského dialógu.

Chorvátsko sa začalo na všeobecnom vedeckom programe NATO podieľať už v roku 2000 po tom, ako vstúpilo do Partnerstva pre mier. Po vstupe do NATO nasledovalo dvojročné prechodné obdobie, po ktorom boli chorvátski vedci plne zapojení do programu Veda pre mier a bezpečnosť a získali možnosť žiadať o financovanie z programu ako členská krajina. NATO podporilo hneď niekoľko vedeckých projektov, najmä v oblasti aplikovaných vied, inžinierstva a energetických a informačných technológií. Pre chorvátsku vedeckú komunitu je program Aliancie významným zdrojom financií, keďže financovanie, či už zo štátneho alebo súkromného sektora, je pomerne obmedzené. Predovšetkým firmy v oblasti telekomunikácií, navigácie a predpovedí počasia, ako aj zbrojárskeho priemyslu a vývoja riešení v oblasti IT bezpečnosti majú záujem o výskumné možnosti v rámci Aliancie. Dodatočná podpora poskytovaná zo strany NATO je povzbudzujúcou injekciou pre sektor výskumu a vývoja v Chorvátsku.

Výzvy do budúcnosti

Chorvátsko prešlo dlhú cestu od čias, keď bolo subjektom medzinárodnej intervencie, po pozíciu člena najväčšej bezpečnostnej a obrannej organizácie, kde hrá dôležitú úlohu v regionálnom a globálnom bezpečnostnom systéme.  Vďaka svojim špecifickým charakteristikám – priama (a nedávna) skúsenosť s vojnou – Chorvátsko malo a stále môže ponúknuť veľa zo svojich poznatkovi. Zároveň však existuje ešte veľa oblastí, ktoré musí ako členská krajina NATO zdokonaľovať. Viacero restov má aj v rámci vlastnej národnej bezpečnosti.

Posledná chorvátska Národná stratégia sa datuje k roku 2002. V roku 2010 síce boli vydané pokyny pre vytvorenie novej stratégie, doteraz však ešte nie je spísaná. Pozornosť politikov sa totiž v posledných rokoch sústredí najmä na prioritu a cieľ zahraničnej politiky, a to členstvo v Európskej únii. Hoci Chorvátsko, otvorene povedané, čiastočne zlyhalo na poli národnej bezpečnosti (a to najmä kvôli zastaralej národnej bezpečnostnej stratégii), v štruktúrach NATO preukázalo schopnosť osvojiť si medzinárodné stratégie a princípy bezpečnosti a obrany. Vstupom do Európskej únie sa Chorvátsko stane aj súčasťou európskych bezpečnostných a obranných systémov, ale potreba spísať a osvojiť si vlastnú novú, a hlavne aktuálnu stratégiu národnej bezpečnosti, bude nevyhnutná.

Dôležitú úlohu, ktorú by malo Chorvátsko aj naďalej zohrávať, je iniciovanie spolupráce, či už v oblasti vojenskej alebo politickej v regióne západného Balkánu. Jedným z príkladov takejto spolupráce je Jadranská charta, prostredníctvom ktorej môže susedským krajinám ponúknuť možnosť pridať sa napríklad k misii ISAF po boku chorvátskych vojenských zložiek. Takýmto spôsobom sa môžu do tréningov zapojiť školitelia vojenskej polície napríklad z Bosny a Hercegoviny, Macedónska a Čiernej Hory, ale aj Slovinska a Albánska. V súčasnosti je v chorvátskom kontingente približne 19 hosťujúcich osôb zo susedných krajín. Týmto spôsobom môže Chorvátsko nepriamo pomáhať krajinám mimo NATO zlepšiť si vyhliadky na členstvo.

Hlavné starosti krajiny sú dnes späté s Európskou úniou. Okrem politických, ekonomických a ďalších výziev, ktoré sú s členstvom spojené, sa do popredia dostávajú aj otázky bezpečnostné. Keď sa Chorvátsko stane v júli 2013 plnohodnotným členom, stane sa zároveň aj vonkajšou hranicou Európskej únie – a to pozemnou aj námornou. Najdlhšiu pozemnú hranicu zdieľa Chorvátsko s Bosnou a Hercegovinou a krajina bude musieť vyvinúť veľké úsilie, aby udržala bezpečnosť svojich hraníc, aj hraníc Únie. Skúsenosti, ktoré získala v NATO, však svedčia o tom, že bude aktívnym a spoľahlivým regionálnym poskytovateľom stability a bezpečnosti.