Západný Balkán je stále otvorenou a nezodpovedanou kapitolou európskej integrácie. Deštruktívne dôsledky vojnového konfliktu v regióne v deväťdesiatych rokoch minulého storočia naďalej zaťažujú a brzdia integračný proces, ktorému je však verejnosť očividne naklonená. Azda najviac sa to prejavuje v Bosne a Hercegovine, kde politický a verejný život prežíva na etnickom základe a spoločnosť je v stave stagnácie.
,,Vtedy a tam, kde sa končí logika, začína sa Bosna a Hercegovina,“ hovorieva Jakob Finci, duchaplný, rozhľadený a pracovitý Sarajevčan, predseda Židovského združenia Bosny a Hercegoviny. Ešte o ňom bude reč, ale hneď na úvod treba povedať, že irónia jeho slov je, žiaľ, výstižná. Takýto postoj je napokon príznačný pre myslenie, dôvtip a výrečnosť mnohých jeho spoluobčanov v Bosne a Hercegovine. V poslednom čase im to síce pomáha prežiť neľahké časy, ale už to nestačí na to, aby aj reálne dostali svoju krajinu z ťažkostí a problémov.
Možno je to priveľmi nostalgické, ale vždy, keď stretnem slovenského veľvyslanca v Čiernej Hore Františka Lipku, spomeniem si na dávny zážitok zo sedemdesiatych rokov: v rýchliku vo vtedajšej Juhoslávii som na tranzistorovom rádiu zachytil na vlnách belehradského rozhlasu rozhovor s Ferom Lipkom, mladým slovenským básnikom a lektorom slovenského jazyka a literatúry na Univerzite v Novom Sade.
