Zahraničná politika

Tento rok slávime 100 rokov od tragickej smrti Milana Rastislava Štefánika, azda najznámejšieho symbolu slovensko-francúzskych vzťahov. Aké sú aktuálne a čo sa zmenilo, odkedy nastúpil zasadol do Elyzejského paláca Emmanuel Macron? Nejde len o Slovensko samo, ale aj o V4 a jej aktuálny imidž, ktorý je rozhodujúcim faktorom pre francúzsku politiku v strednej Európe.

Foto: Slovenská prezidentka Zuzuna Čaputová s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom. Zdroj: Facebook, oficiálny profil Zuzany Čaputovej.

V prvej časti sa pozrieme na zbližovanie Francúzska a Slovenska v ostatnom čase. Potom na aktuálne vzťahy Vyšehradskej skupiny s Parížom v európskom kontexte. Napokon sa dostaneme k možnému vývoju väzieb strednej Európy s Francúzskom do budúcnosti.

Nová kapitola v slovensko-francúzskych vzťahoch

Pri budovaní francúzsko-slovenských vzťahov nadviazali na odkaz generála Štefánika v medzivojnovom období Tomáš Garigue Masaryk, Eduard Beneš, či diplomat Štefan Osuský. Hoci Slovensko nemôže prehliadnuť postoj Francúzska počas Mníchovskej konferencie, rovnako netreba zabúdať na Francúzov, ktorí zahynuli v boji s okupačnými vojskami počas Slovenského národného povstania. Na demokratickú epochu Československa nadviazal francúzsky prezident Francois Mitterand, ktorý ako jeden z prvých štátnikov po páde železnej opony, už v roku 1990, navštívil Bratislavu.

Slovensko si na prvú návštevu francúzskej hlavy štátu muselo počkať. Nedávno zosnulý Jacques Chirac, ktorý nechodil ďaleko po kritické slovo venované strednej a východnej Európe, počas 12 rokov v úrade na Slovensko nezavítal. Podobne ani jeho nástupca Nicolas Sarkozy, hoci mal korene v susednom Maďarsku. Prvá oficiálna návšteva francúzskeho prezidenta sa odohrala až pri príležitosti 20. výročia nezávislosti Slovenska, v roku 2013. Francois Hollande prišiel do Bratislavy aj dva roky nato, keď Slovensko predsedalo EÚ a organizovalo summit lídrov členských štátov EÚ.

Novú kapitolu slovensko-francúzskych vzťahov otvoril aktuálny prezident Emmanuel Macron. Na zahraničnej návšteve v strednej Európe bola jeho prvou zastávkou práve Bratislava, čo bol jasný politický signál. O to viac, že v rámci V4 ešte navštívil Prahu, ale Poľsko ani Maďarsko nie. Emmanuel Macron vyhral voľby aj vďaka jasne proeurópskemu programu s cieľom reformovať Úniu. Vládam v Budapešti a Varšave adresoval jasný odkaz: „Nesmieme počúvať hlasy, ktoré chcú rozdeliť Európu a dať priestor antieurópanom.“ Pripustil, že v budúcnosti navštívi aj Poľsko či Maďarsko.

Napriek rozporom vtedy vyzýval na preklenutie rozdielov medzi východom a západom EÚ. Najprv sa stretol s vtedajším prezidentom Andrejom Kiskom, potom s premiérom Petrom Pellegrinim na Bratislavskom hrade. Dohodli sa tam aj na konkrétnych krokoch – spoločnom postupe pri reforme eurozóny, budovaní obranných kapacít a spolupráci expertov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Slovensko v tom čase, a do veľkej miery doteraz, hľadalo svoje miesto v Európskej únii. Hlásilo sa k jej jadru, k skupine štátov, ktoré majú záujem napredovať rýchlejšie v európskej integrácii. Na druhej strane, viacero reformných krokov odmietalo a najmä v otázke migrácie stálo a stojí na strane partnerov z V4. Jednostaj je Slovensko spomedzi štátov V4 najviac proeurópsky naladené, je to najmenej problémový hráč a ako jediné používa euro.

Slovensko-francúzska názorová konvergencia

Keď sa pozrieme na prezidentskú kandidatúru Emmanuela Macrona a Zuzany Čaputovej, nájdeme hneď niekoľko spoločných znakov. Obaja sa pred voľbami stali tvárou nových politických zoskupení. V prípade Macronovho hnutia V pohybe (neskôr Republika v pohybe) bol priamo zakladateľom aj lídrom novej politickej sily. Zuzana Čaputová síce bola podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska, ale z hľadiska príbehu, marketingu a poznateľnosti medzi voličmi bola tiež jednotkou a takpovediac tvárou strany.

Obom sa podarilo na politickom kolbišti preraziť a zvíťaziť nad staršími a skúsenejšími politickými rivalmi. Obaja kládli v programe dôraz na európske témy a liberálne politické uvažovanie. Obaja priniesli nový a silný politický prúd a zastali si kdesi doprostred medzi zaužívanú pravicu a ľavicu, čím využili voľný politický priestor a zvíťazili.

Je nesporné, že Macronovo víťazstvo, či už z hľadiska politického, ale aj marketingového, bolo pre Progresívne Slovensko a prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaputovú veľkou inšpiráciou. Emmanuel Macron vo Francúzsku spôsobil malú revolúciu. Prekonal zaužívané striedanie tamojších republikánov a socialistov pri moci. Svojho niekdajšieho patróna Francoisa Hollanda, rekordne nepopulárneho v prezidentskom úrade, doslova prevalcoval. Využil škandály republikánov a moc zdvihol zo zeme.

Zuzana Čaputová podobne zariskovala, stavila na príbeh ochrankyne slabších a novú stranu – verila, že v aktuálnej politickej konštelácii môže vo V4 vyhrať liberálna kandidátka. Nenechala sa tiež odradiť niekdajším neúspechom Ivety Radičovej, ktorá sa ako jediná v celej strednej Európe od pádu železnej opony prebojovala do druhého kola prezidentských volieb, ale neuspela. Čaputová si vybudovala imidž nositeľa zmeny a novej politiky, v čom jej pomohlo, že jej súperom bol kandidát skompromitovanej vládnej strany SMER-SD.

Macron si príbeh Zuzany Čaputovej všimol a bol medzi prvými zahraničnými štátnikmi, ktorý ju pozval na oficiálnu návštevu. Pripomeňme, že k návštevám na najvyššej úrovni medzi Slovenskom a Francúzskom vonkoncom nedochádzalo často. Slovensko si tak v očiach západnej Európy zlepšilo imidž, o to viac, akú má momentálne v Únii povesť Maďarsko a Poľsko.

Kontrast vynikol aj v otázke klimatickej politiky. Kým Slovensko podporilo dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050, ostatné štáty V4 boli proti. V otázke boja proti klimatickým zmenám hovoria Macron a Čaputová podobným jazykom, čo bolo zreteľné aj počas nedávneho klimatického summitu OSN. Naopak, Poľsko si na exkluzívnom fóre za početné tepelné elektrárne vypočulo z úst francúzskej hlavy štátu kritiku.

Témy, ktoré V4 a Francúzsko rozdeľujú

Hoci momentálne Francúzsko a Slovensko spája silný proeurópsky postoj, existuje niekoľko sporných otázok. Tou najhmatateľnejšou, ak sa pozrieme na otázku reformy európskej migračnej politiky. Emmanuel Macron sa s Nemeckom, Talianskom a Maltou v septembri dohodol na kvótach na prerozdeľovanie migrantov zachránených na mori. Pozorovatelia tento krok hodnotia ako predzvesť celoeurópskeho kvótneho mechanizmu, ktorý by mohol byť podmienkou na vyplácanie európskych fondov a dotácií. Plán si zatiaľ nezískal podporu na úrovni Rady EÚ a rozdelenie medzi staršími a mladšími členskými štátmi vrátane V4 zostáva naďalej evidentné.

Na druhej strane, na domácej scéne sa francúzsky prezident stavia k migrácii oveľa tvrdšie. Vlani presadil sprísnenie pravidiel pre žiadateľov o azyl. Nový zákon skracuje lehoty na podanie žiadosti  o azyl a uľahčuje väznenie, či vyhosťovanie neúspešných žiadateľov. V trende pokračuje aj tento rok, čo názorovo štiepi vládnych poslancov. MAcron tvrdí, že Francúzsko nemôže poskytnúť útočisko každému a kľúčová je integrácia migrantov. Je presvedčený, že práve migrácia bude kľúčovou témou budúcoročných komunálnych volieb a o tri roky prezidentských volieb, v ktorých mu bude súperom protimigračne vystupujúce Národné zhromaždenie Marine Le Penovej.

Podobne aktérov rozdeľuje postoj Paríža k rozširovaniu Európskej únie na západný Balkán. Emmanuel Macron dlhodobo podmieňuje posun v tejto otázke reformou Únie, ktorá by mu mala predchádzať. Slovensko reformné kroky síce formálne podporuje, ale tie nie sú v čase intenzívnych debát o brexite v krátkodobom horizonte reálne a chýba všeobecná európska zhoda na podobe reformy.

Zato vyslanie signálu Severnému Macedónsku a Albánsku v podobe otvorenia prístupových rokovaní je uskutočniteľné a v prípade Skopje aj priamo odporúčané Európskou komisiou. Emmanuel Macron má aj politické dôvody, aby otvorene nepodporoval rozširovanie, či už z historického hľadiska, ale aj vzhľadom na silnú pozíciu Marine Le Penovej a protiimigračného hnutia Národné zhromaždenie, ktoré napriek Macronovej enormnej snahe vyhralo eurovoľby.

Záujmy sa niekedy prekrývajú

Jedným so sporným bodov sa stala smernica a o vyslaných pracovníkoch, teda zamestnancov jedného štátu pracujúcich na území iného členského štátu EÚ. Novela z dielne Európskej komisie rozdelila staršie členské štáty a členov zo strednej a východnej Európy. Proti smernici najprv bola celá V4. Viac ako jeden a pol ročný rozkol nakoniec aktívnou diplomaciou najmä v strednej a východnej Európe premohol francúzsky prezident Emmanuel Macron. Podarilo sa mu získať si hlasy Slovenska aj Českej republiky na úrovni Rady Európskej únie, kde napokon oba štáty kompromisný návrh podporili. Vypočul tiež regionálnu požiadavku, aby smernica neplatila v oblasti dopravy, čo sa týka aj mnohých dopravcov zo štátov V4.

Nezvyčajnými spojencami sa stali štáty V4 a Francúzsko počas rozdeľovania vrcholných európskych postov po májových eurovoľbách. Francúzsky prezident ako jeden z prvých vyhlásil, že nebude rešpektovať systém takzvaných špičkových kandidátov a nepodporí nominanta ľudovcov Manfreda Webera. Pre spory maďarského vládneho Fideszu s Európskou ľudovou stranou rovnaký postoj zaujal aj Viktor Orbán. Ostatné štáty V4 sa pridali, hoci netreba zabúdať na to, že v nich nie sú strany patriace k ľudovcom práve pri moci. Tiež dodajme, že Manfreda Webera potopili aj premiéri z radov ľudovcov v ďalších členských štátoch.

Aj keď post predsedu Európskej komisie napokon nezískala Macronova favoritka Margrethe Vestagerová, Francúzsko si presadilo mocenské ambície. Šéf Elyzejského paláca do funkcie navrhol frankofónnu Nemku Ursulu von der Leyenovú, v čom ho podporila celá V4. Na čelo Európskej rady si zasadne jeho spojenec, Belgičan Charles Michel a dokonca pre Francúzku Christinu Lagardovú vydobyl vedúci post v Európskej centrálnej banke. Na druhej strane pohorel s nomináciou Sylvie Goulardovej na post eurokomisárky so silným portfóliom vnútorného trhu a obrany.

Pri uvedených príkladoch však ide skôr o ad hoc dohody a názorové prekrytia, ako štruktúrovanejšie partnerstvá. Z politického i ekonomického hľadiska zostáva pre V4 najbližším partnerom Nemecko. Ide o historicky a kultúrne bližšieho aktéra.

Keď sa napríklad pozrieme na európsku integráciu, Nemecko a V4 sú si bližšie v umiernenej fiškálnej politike, postoji k eurozóne a odovzdávaní právomocí do rúk inštitúcií Únie. Nemecko bolo tiež zástancom rozširovania v časoch východného rozšírenia o desiatku štátov a rovnako aj dnes pri debate o západnom Balkáne. V neposlednom rade volí Nemecko mäkší tón pri brexite, kým Francúzsko napriek možným ekonomickým dôsledkom pripúšťa škrípajúc zubami scenár odchodu Británie bez dohody.

Dlhodobá vízia FR politiky k V4 a Slovensku – pohľad do budúcnosti

Francúzska ústretová politika voči Slovensku, kde prezidentské aj európske voľby vyhrala progresívna koalícia, je malým čriepkom väčšej skladačky. Emmanuel Macron si postupne získava politických partnerov naprieč EÚ, ale jeho reformné plány zatiaľ narazili na tvrdú politickú realitu. Najbližšie dva roky prinesú viacero medzníkov, ktoré môžu byť pre vzťahy medzi V4 a Parížom zlomové.

V prvom rade, Emmanuel Macron sa spoliehal pri realizácii európskeho programu na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú. Tá však vo voľbách neuspela podľa predstáv a na nemecké pomery neobvykle zložité zostavovanie vládnej koalície ju pripravili o veľkú časť politických síl. Ďalšie neúspechy v krajinských voľbách ju dokonca dotlačili k tomu, aby nástupníctvo odovzdala Annegret Krampovej-Karrenbauerovej. Nová líderka nemeckých kresťanských demokratov nie je natoľko naklonená integračným plánom v eurozóny, ako si ich predstavuje francúzsky prezident, čo mu odkázala cez média.

V tomto smere bude dôležité, akým spôsobom Nemecko uchopí kľúčové európske témy, najmä migráciu, počas predsedníctva v Rade Európskej únie v druhej polovici budúceho roka. Nezabúdajme, že v tom čase sa už bude rozbiehať kampaň pred nemeckými parlamentnými voľbami v roku 2021. Od postoja Nemecka bude do veľkej miery závisieť aj to, akým smerom sa bude uberať vzťah medzi V4 a Francúzskom. Je možné, že francúzska predvolebná kampaň v najbližších dvoch rokoch, v ktorej bude hrať pre súperenie s Marine Le Penovou prím migrácia, napokon vyššie spomenuté štáty názorovo zblíži.

V druhom rade, Macronove reformné plány výrazne naštrbila brexitová sága. Väčšie politické témy a reforma Únie sú najmenej ostatné dva roky v tieni odchodu dôležitého člena Únie zo spoločenstva. Ťažko hovoriť o užšej integrácii v čase, keď jeden z členov EÚ práve silnými právomocami Bruselu opodstatňuje svoj odchod z EÚ. A keď sa pozrieme na obsah summitov, je evidentné, že veľká časť agendy je venovaná tejto téme. Spoločný postup 27 členských štátov pri brexite ich môže zblížiť a viesť k zhode na podobe, ako by Únia po takej bezprecedentnej zmene mohla vyzerať.

V treťom rade, Macron sa intenzívne pokúša hľadať nových spojencov na národnej aj európskej úrovni. Na národnej úrovni ide napríklad o utužovanie vzťahov so Slovenskom, Španielskom, či štátmi Beneluxu, čo sa postupne prejavuje napríklad na zasadnutiach Európskej rady. Ďalším bodom je snaha mať rozhodujúce slovo v Európskom parlamente. Spojením sa s rumunskou stranou USR-PLUS a postupným pohltením ALDE sa Macronova frakcia stala treťou najsilnejšou v europarlamente.

Ak bude šéf Elyzejského paláca chcieť svoje plány o zmene EÚ realizovať, potrebuje vyhrať druhýkrát prezidentské voľby a mať väčší politický vplyv v európskych inštitúciách. V oboch oblastiach zatiaľ krok za krokom napreduje a každý spojenec sa pri tom počíta, hoci aj z momentálne nepopulárnej strednej Európy. Dôležitú úlohu zohrá to, či budú vlády v Maďarsku a Poľsku pokračovať v nastolenom trende, ale zvolia umiernenejšiu politiku. O nádeji na zlepšenie vzťahov s Maďarskom svedčí aj piatková návšteva Viktora Orbána v Paríži.

V tomto smere je v krátkodobom horizonte skôr možné očakávať dohody s jednotlivými členmi V4, ako s celým zoskupením. Keďže sama V4 sa nechce hlbšie inštitucionalizovať a nie je názorovo homogénna, len ťažko si v blízkej budúcnosti predstaviť pevné puto medzi štvoricou štátov a Francúzskom.

Článok zaznel vo forme konferenčného príspevku na frankofónnom seminári „V4 a budúcnosť Európskej únie“ 15. októbra 2019 na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.