Zahraničná politika

„Balagan gadol“ – po slovensky veľký neporiadok. Aj týmto denne zaužívaným hebrejským slovným spojením je možné opísať súčasnú situáciu na izraelskej politickej scéne. Občania krajiny sa tento rok už po druhýkrát (17.9.2019) vydali k volebným urnám. Prvé, aprílové voľby nepriniesli jasného víťaza. Dve najsilnejšie strany, Likud a Modro-bieli, získali takmer rovnaký počet mandátov v Knesete a premiér Netanjahu nebol schopný zostaviť novú vládnu koalíciu. Výsledok druhých, septembrových volieb, ponechal krajinu v takmer identickej patovej situácii. Najbližšie dni, prípadne týždne ukážu, či politici dospejú ku koaličnej dohode, alebo Izrael zažije v priebehu jedného roka už tretie voľby v poradí.

S istotou však možno tvrdiť, že nové vládne zoskupenie bude smerodajné pre budúcnosť mierových rozhovorov s Palestínou. Tie rovnako ovplyvní aj dlho očakávané predstavenie mierového plánu administratívy Donalda Trumpa. Hoci Slovenská republika nie je hlavným hráčom v tejto téme, dlhodobo podporuje blízkovýchodný mierový proces a dvojštátne riešenie.

Zostavovanie izraelskej vládnej koalície je aktuálne v rukách pravicového Likudu na čele so súčasným premiérom Benjaminom Netanjahuom. Aj keď strana podľa oficiálnych výsledkov skončila v poradí druhá (získal 32 mandátov v 120-člennom Knesete), na vytvorenie minimálne 61-člennej vládnej koalície mala priaznivejšiu štartovaciu pozíciu než víťazná stredopravá Modro-biela Bennyho Gantza a Yaira Lapida  (33 mandátov). 

Prvou možnosťou pre krajinu je široká jednotná vláda Likudu a Modro-bielej. Výsledkom iniciačného rozhovoru trojice Rivlin-Netanjahu-Gantz bol prísľub, že sa pokúsia dosiahnuť dohodu na vládnej koalícii. Všetko sa však zmenilo po prvom rokovaní, na ktoré Benjamin Netanjahu prišiel nielen ako predseda Likudu s 32 mandátmi, ale aj ako zástupca pravicových ortodoxných strán, teda osoba s 55 mandátmi v rukách. Benny Gantz premiéra opakovane vyzval, aby od tejto stratégie upustil. Nestalo sa tak, a preto Modro-bieli reagovali zrušením stretnutia s Likudom (2.10.). Deň nato, po neúspešných rokovaniach medzi Netanjahuom a Liebermanom, sa však číslo dva Modro-bielych, Yair Lapid rozhodol ustúpiť od rotačnej dohody o premiérskom kresle (podľa ktorej mal po dvoch rokoch vystriedať Bennyho Gantza), aby tak zjednodušil cestu k širokej jednotnej vláde. Rozhodnutie Yaira Lapida môže byť kľúčovým pre pokračovanie jednaní medzi Benjaminom Netanjahuom a Bennym Gantzom. Yair Lapid bol totiž najväčším odporcom koalície s ortodoxnými stranami z radov Modro-bielych.

Ďalšou z možností, ktorú analytici od vyhlásenia výsledkov volieb pripúšťajú, sú tretie parlamentné voľby v poradí. Obyvateľstvo štátu o tento scenár jednoznačne nemá záujem, čo potvrdili aj najnovšie prieskumy. Či si Izrael voľby zopakuje, závisí na koaličných rozhovoroch, ktoré v prípade neúspechu Benjamina Netanjahua bude viesť Benny Gantz. Olejom do ohňa súčasnej politickej situácie v Izraeli sú tri kriminálne obvinenia vznesené na premiéra.

Celkový dosah volieb na politiku Izraela v budúcnosti nie je v tomto momente možné hodnotiť. Faktom však zostáva, že Likud utrpel po 13 rokoch bezprecedentnej dominancie na izraelskej politickej scéne porážku a slabne. Izraelskí politickí analytici túto porážku dokladujú volebnými mapami, ktoré ukazujú, že strana stratila podporu aj svojich baštách ako Dimona, Bat Yam, Rishon Lezijon či Kiryat Gat. Druhou viditeľnou zmenou je kontinuálny úpadok izraelskej ľavice. Jej roztrieštenosť opakovane vedie k jej neúspechu vo voľbách. Naopak, v priebehu nasledujúcich rokov je možné očakávať zvýšenie podpory pre ortodoxnú pravicu, ktorá ma tradične najvyššiu volebnú účasť a jej hlas navyše umocňuje prudko rastúca demografická krivka. 

Dvojštátne riešenie v nedohľadne

Jednou z najpálčivejších otázok novej vlády bude smerovanie mierových rozhovorov. S nástupom do úradu Donald Trump vniesol do problematiky dynamickejší vývoj. Prezident USA sľúbil pripraviť pre Blízky východ „dohodu storočia“. Kroky Donalda Trumpa sa však od začiatku nedajú hodnotiť inak ako výrazne proizraelské. Jeho vyhlásenie z 6. decembra 2017 o formálnom uznaní Jeruzalema za hlavné mesto Izraela spustilo vlnu celosvetovej kritiky. Štatút Jeruzalema nie je vyriešený a takéto jednostranné vyhlásenie z pohľadu OSN spomalilo snahy o dvojštátne riešenie podporované medzinárodným spoločenstvom. Druhým gestom bolo rozhodnutie prezidenta Trumpa uznať suverenitu Izraela nad Golanskými výšinami – územia, ktoré je podľa medzinárodného práva Izraelom okupované.

Dôležité je spomenúť, že oba unilaterálne kroky spolu s pozastavením podpory USA pre Úrad OSN pre palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA) viedli k palestínskej strate dôvery, že by USA mohli byť nezávislým mediátorom konfliktu. Na druhej strane je však potrebné uviesť, že Palestína si od začiatku uvedomuje silu strategického partnerstva medzi USA a Izraelom, a preto nazerať na palestínske oficiálne vyjadrenia s rezervou.

Vrcholom prvotných mierových snáh zo strany USA mal byť summit v Bahrajne, z ktorého sa však napokon stalo ekonomické fórum bez účasti izraelských a palestínskych delegátov. Americká administratíva v súčasnosti čaká na výsledky izraelských volieb, aby údajne oznámila znenie svojho návrhu mierového plánu.

Výsledné zloženie koalície, či už v druhých alebo tretích voľbách v poradí, je jedným z kľúčových predpokladov úspechu riešenia mierového procesu a v rámci dominujúcej otázky osád na Západnom brehu. Benjamin Netanjahu ako predseda Likudu týždeň pred samotnými voľbami (10.9.) vyhlásil, že v prípade zisku premiérskeho kresla anektuje takmer tretinu Západného brehu. Tento krok odôvodnil potrebou ochrany východnej hranice Izraela. Pripojené by v tomto prípade boli oblasti Jordánskeho údolia a sever Mŕtveho mora. Pri pohľade na mapu vidíme, že Palestína by po navrhovanej anexii stratila svoju hranicu s Jordánskom a mesto Jericho by sa ocitlo v samom strede izraelského územia.

Podobnú stratégiu použil Netanjahu mesiac pred aprílovými voľbami, keď počas jeho návštevy USA prezident Trump podpísal dekrét o uznaní suverenity Izraela nad Golanskými výšinami. Obe na prvý pohľad neplánované vyhlásenia sú však zaradené medzi dlhodobé strategické ciele Likudu.

Pozícia Modro-bielych k mierovému procesu a usporiadaniu Západného brehu je nejednoznačná. Líder Benny Gantz sa k týmto témam počas kampane nevyjadroval, čo sa dá odôvodniť potrebou zisku hlasov z ľavice a udržania si hlasov pravice. Vzhľadom na to, že bol v rokoch 2011-2015  náčelníkom Generalného štábu Izraelských obranných síl sa však zásadný odklon od politiky súčasnej vlády nemožno očakávať. To potvrdzuje aj rozhovor s ním z februára 2018, keď povedal, že niektoré z osád ako Etzion, Ariel, Ofra, na Západnom brehu zostanú navždy. Zaujímavé by však bolo sledovať, ako by sa Benny Gantz k otázke postavil, ak by mal dostatok mandátov na vytvorenie koalície s ľavicou.

Slovensko na ceste vpred

Jedným z oficiálnych podporovateľov reštartu blízkovýchodného mierového procesu a smerovania k dvojštátnemu riešeniu je aj Slovenská republika. Ako členský štát Európskej únie sa  podieľa na tvorbe európskej pozície, avšak sama aktivitu nevyvíja. Postoj k osadám nie je na poli slovenskej diplomacie predmetom verejnej diskusie, no zhoduje sa s postojom Európskej únie, ktorá odsudzuje expanziu nelegálnych osád na Západnom brehu.

Vzťahy Slovenska s oboma krajinami sa dajú hodnotiť pozitívne. Kladný vzťah s Izraelom vychádza primárne z historického kontextu. Československo totiž v rokoch 1947-1949 uskutočnilo aj napriek embargu OSN dodávky zbraní (guľomety, pušky, náboje, lietadlá) do Izraela a poskytlo výcvik izraelským špecialistom na svojom území. Dá sa povedať, že Slovensko patrí medzi štáty, ktoré dopomohli k Izraelu k nezávislosti. Táto veta odznela aj z úst prvého izraelského premiéra Bena Guriona. Od vzniku samostatnej Slovenskej republiky boli bilaterálne vzťahy na zdravej a pomaly rastúcej úrovni. Aktuálne je možné pozorovať aktívnu premenu doterajšieho statusu quo. Prvým z  krokov bolo avizovanie otvorenia Slovenského kultúrneho a informačného centra v Jeruzaleme počas návštevy slovenskej delegácie v Izraeli. Rozhodnutie otvoriť centrum v Jeruzaleme a nie v Tel Avive je neoficiálne možné vnímať ako náplasť na nepresunutie veľvyslanectva do Jeruzalema po vzore USA. Podobný krok je možné pozorovať aj zo strany Českej republiky, ktorá si vybrala Jeruzalem ako sídlo nového Českého domu. Jedným z hmatateľných výsledkov návštevy bolo prijatie uznesenia (december 2018) v NR SR k pracovnej definícii antisemitizmu, ktorá je však podľa mnohých odborníkov na holokaust na Slovensku i v zahraničí skôr o ochrane štátu Izrael pred kritikou ako takou. Treťou, veľmi užitočnou a praktickou zmenou na poli diplomatických vzťahov, bolo vytvorenie postu inovačného diplomata v Tel Avive, ktorého do krajiny Slovensko vyslalo v auguste 2018. Inovačný diplomat má byť podľa premiéra Petra Pellegriniho mostom nielen medzi slovenskými a izraelskými firmami, ale aj vedecko-výskumnými inštitúciami.

Vzťah Slovenska s Palestínou taktiež vychádza z obdobia Československa, ktoré ju ako člen komunistického bloku uznalo vo februári 1989 (už rok po vyhlásení nezávislosti Palestíny).  Pre Sovietov bolo počas studenej vojny toto uznanie jednou z vyvažovacích stratégií, keďže USA sa od 60. rokov začali profilovať ako hlavný strategický partner Izraela. Diplomatické vzťahy samostatnej Slovenskej republiky od roku 1993 pokračujú a sú založené primárne na podpore ekonomických, kultúrnych a vzdelávacích väzieb.

            Budúcnosť plná otáznikov

V poradí druhé parlamentné voľby v Izraeli v rámci jedného roka potvrdili záujem spoločnosti o zmenu na domácej politickej scéne. Bohužiaľ opäť viedli k patu pri zostavovaní novej koalície. Dve hlavné alternatívy sú v momente písania tohto článku široká jednotná vláda alebo ďalšie parlamentné voľby. Isté však je, že strana Likud na čele so súčasným premiérom Benjaminom Netanyahuom zažíva svoje prvé oslabenie po 13 rokoch dominancie na izraelskej politickej scéne. Roztrieštenej ľavici hrozí marginalizácia, zatiaľ čo pri ortodoxnej pravici môžeme očakávať posilnenie vzhľadom na jej rastúcu demografickú krivku spojenú s vysokou účasťou ortodoxných voličov vo voľbách.

Nová koalícia bude mať kľúčový vplyv na ďalší vývoj mierového procesu. Najnovší návrh procesu predstaví americká administratíva už v nasledujúcich mesiacoch. Otázne zostáva, aký postoj k tejto ponuke zaujme Palestína, ktorá po sérii unilaterálnych proizraelských krokov Donalda Trumpa odmieta pozíciu USA ako hlavného mediátora konfliktu.

Slovenská republika ako jeden z členských štátov Európskej únie podporuje mierový proces a  dvojštátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu. Táto podpora by sa nemala meniť, nech sa stane premiérom Izraela ktokoľvek.

Foto: Izraelské vlajky. Zdroj: Fabcom, https://bit.ly/32XN9TQ.